Úvodná modlitba

Všemohúci a večný Bože, koríme sa pred Tvojou velebnosťou a všade prítomnosťou. Nadchnutí povzbudením Tvojej matky Márie, chceme Ti obetovať túto modlitbu krížovej cesty za nenarodené deti. Pane, Ty si týmto deťom pri počatí dal dar nesmrteľnej duše, prosíme Ťa, napriek všetkému, na príhovor Panny Márie, udeľ aj im dar života v časnosti a následne vo večnosti.

R. Amen

1. zastavenie – Pán Ježiš je odsúdený na smrť

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: „Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia. Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám toto miesto i národ“. Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nič. Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ.“ Bolo rozhodnuté, Pane. Od tej chvíle čakali len na vhodnú príležitosť, aby Ťa mohli chytiť. Mal si zomrieť. Prečo? Jednoducho preto, že si nezapadol do ľudskej predstavy o Mesiášovi, za ktorého si sa Ty vydával. Istá žena rozpráva: „Až v ôsmom týždni som sa preriekla, že budem mať dieťa.“ Manžel zúril a rozhodol: „Potrat!“ Pane ani toto dieťa nezapadlo do ľudského plánu. Bolo by už štvrté. Ale nebolo toho, kto by ho miloval, kto by sa ho zastal. Stalo sa tiež odsúdencom na smrť. Viem, Bože, Ty ho miluješ, Ty ho povolávaš k životu. Daj mu prosím pocítiť Tvoju lásku a pomáhaj aj nám v našom úsilí zachrániť každé počaté dieťa pred ľudským sebectvom.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

2. zastavenie – Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Pane Ti si dobrovoľne vzal kríž na svoje plecia. Bol ťažký, obťažený našimi hriechmi a neprávosťami. Ty sám si raz povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Lekár poradil matke: „Dajte si to preč, kým to nie je živé.“ Dali ju na izbu, kde už ležala iná pacientka. Taká čo túžila mať dieťa. 10 rokov sa liečila a nič. Žena si spomína: „Keď sa dozvedela, prečo som tam, kľakla si na kolená pri mojej posteli, zopla si trasúce ruky a zaprosila: „donoste a darujte, vyvážim ho zlatom!“ Pri pohľade na ňu som skamenela. Poriadne to zatriaslo mojím vnútrom. Zrazu sme plakali obe v objatí. Bez slova som vstala, obliekla sa a odišla domov. Najprv zúrivá, potom vyrovnaná – odhodlaná rodiť 4. krát. Napriek všetkému.“ Pane vziať kríž na plecia si vyžaduje veľa odvahy. A my ľudia sa ho bojíme, máme strach z bolesti, utrpenia, prekážok. Ty sám si to zažil. Prosíme ťa za všetky matky na svete, ktoré sa nemajú o koho prieť a dieťa je pre nich záťažou, buď im na pomoci daj im odvahu a silu vziať na plecia svoj kríž.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

3. zastavenie – Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Podlomili sa Ti kolená a padáš. Ocitáš sa v prachu zeme, Pane a všetci okolo Teba sa na len útrpne dívajú, prípadne odhadujú, ako dlho tú tyraniu ešte vydržíš. Ty zbieraš sily, pokúšaš sa vstať a srdce Ti prudko bije. Ozaj kedy človeku začína biť srdce? Lekárska veda potvrdzuje, že medzi 18. a 25. dňom. Od počatia prejdú len 3 či 4 týždne a malému človiečikovi už bije srdce. To je úžasná vec! Človek to ani nedokáže pochopiť, ako dômyselne múdro a pritom tajomne je utvorené jeho telo. Aká krásna potom musí byť duša, vdýchnutá Stvoriteľom….. Ale človek je tvor nevďačný a sebecký. O svoje telo sa síce navonok stará, napĺňa svoje potreby, dokáže svojmu telu podriadiť a prispôsobiť celý svoj život. Je schopný urobiť preň všetko. Aj obetovať druhého…. Budeme mať dieťa! Niekde nastala chyba, teraz si to predsa nemôžme dovoliť…. Teraz sa nesmie narodiť. Možno neskôr až príde vhodnejší čas. Pane teba zrazilo na zem naše sebectvo. Nevšímavosť k iným, snaha zachovať si svoje pohodlie. Odprosujeme Ťa za to, Pane. Za našu nevšímavosť a ľahostajnosť k potrebám iných. Prosím Ťa za ženy, ktorým je zverené materstvo, aby pochopili, aký úžasný dar sa im dáva, aby ho chránili.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

4. zastavenie – Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Pane, čo všetko si mal pred očami, keď si uvidel svoju mamu – utrápenú, uslzenú, ale stále s láskavými očami, ktoré Ťa prosili, aby si aj túto etapu svojho života vydržal. Možno Ti v mysli preblesla spomienka na Tvoje detstvo: bolo to už dávno – slnko pomaly zapadalo a Ty si ešte hral naháňačku s ostatnými deťmi na ulici. Mama vyšla pred dom, hľadala Ťa svojím nežným, láskavým pohľadom až Ťa zrazu zahliadla v hlúčiku džavotajúcich detí. Usmiala sa na vás, zamávala Ti a Ty si šťastný pribehol k nej. Ach, mama, aké vrúcne bolo tvoje objatie! Mama – koľko radosti, bolesti aj smútku sa skrýva za týmto slovom. Pane, dal si nám svoju matku Máriu za našu nebeskú Matku – prosíme Ťa, zver do jej ochrany aj všetky počaté deti, zvlášť tie, ktoré sú nechcené, nemilované, ktoré sú odsúdené na smrť vlastnými matkami, či otcami.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

5. zastavenie – Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Pane, Ty si prijal Šimonovu pomoc, hoci on sa možno vzpieral. Možno nevedel, kto si a považoval Ťa za zločinca a možno Ťa poznal – ako Učiteľa, ako Uzdravovateľa chorých, kto vie…. Isté je len to, že Ty si poznal jeho – hoci si bol ako človek utýraný, muž bolesti, stále si bol aj Bohom a videl si do duše človeka, tak ako do nej vidíš aj dnes. My do duše druhých nevidíme. A predsa sa často chceme stavať so pozície lepších či pobožnejších, ako sú tí ostatní. Prisvojujeme si právo kritizovať druhých, odsudzovať ich namiesto toho, aby sme im pomohli. Dokonca si prisvojujeme právo rozhodovať o živote: ten človek má právo narodiť sa, ten ďalší však nie! Nielen tí, ktorí otvorene presadzujú právo ženy na slobodné rozhodnutie, či dieťa prijať alebo nie, ale rozhodujeme o tom aj my: svojím mlčaním, svojou pasivitou, svojou neschopnosťou postaviť sa a povedať: „Nesúhlasím s tým, aby potrat bol vyhlásený za jedno z ľudských práv – žiadny človek nemá právo vziať život inému človeku, o tom smie rozhodnúť jedine Boh!“ Odpusť nám, Pane, že sa zbavujeme svojej zodpovednosti za iných ľudí, že nedokážeme dôsledne napĺňať Tvoje prikázanie lásky.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

6. zastavenie – Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Pane, Tebe pomohla Veronika prejavom svojej pozornosti a lásky. Nedbala na dav, ktorý si želal Tvoju smrť, dokázala si prekliesniť cestu k Tebe. A Ty sa jej vrývaš do ručníka, do pamäte, do srdca. Do konca života už nezabudne na Tvoju tvár – krvavú, spotenú a ubolenú, ale s láskyplným, milosrdným pohľadom. Každé nenarodené dieťa cíti nebezpečenstvo, ktoré mu hrozí. Je dokázané, že pre prenatálna „nadmerná záplava“ strachom alebo negatívnymi psychologickými zážitkami matky môže mať negatívne dôsledky na dieťa. Deti žijú v matke, sú s ňou úzko prepojené, závisia od nej. Keď sa však matka rozhodne svoje dieťa zabiť, ono je v pasci. Nemá kam ujsť. Jediné čo mu zostáva, je čakať na milosrdnú Veroniku, ktorá by ho dokázala potešiť v jeho bezmocnosti. My chceme byť teraz tou Veronikou. Prostredníctvom modlitby chceme neželanému počatému dieťatku poslať trochu sily a povzbudenia a prosiť Nebeského Otca o jeho záchranu. Chceme prosiť za nešťastnú matku, ktorá potrebuje, aby jej niekto pomohol niesť jej kríž.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

7. zastavenie – Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Nevládzeš, padáš. Zdržuješ výstup na Golgotu. Vojaci sú suroví. Vojaci bývajú suroví, bezcitnosť a krutosť je im vnútená pri tvrdých výcvikoch. Aj nenarodené dieťa sa stretáva s bezcitnosťou – u vlastných rodičov, s krutosťou lekára. Jeho otec počíta, koľko by ho stálo, keby sa narodilo, lekárovi je jeho osud ľahostajný. A napokon veď záleží na žene, ako sa rozhodne, je to jej slobodná vôľa, jej právo zbaviť sa „zhluku buniek“, ktoré už v momente počatia majú v sebe zapísané – všetky informácie – aké bude mať dieťa oči, vlasy, úsmev. Pane, neušiel si pred bičom vojaka, tak ako nechcené dieťa neujde pred smrtiacimi nástrojmi. Prosíme Ťa za všetkých otcov, vtlač im do srdca pocit zodpovednosti za život, ktorého boli spolutvorcami, aby prijali svoje dieťa s láskavým náručím a nie s chladnou vypočítavosťou.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

8. zastavenie – Pán Ježiš napomína plačúce ženy

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.“ Plačúce ženy…. Ťažko im bolo dívať sa na utrpenie človeka. Ale ich plač Ti, Pane, nepomohol. Neodvrátili od Teba hrôzu smrti. Pane, len Ty vieš, koľko žien teraz vo svete plače kvôli svojim deťom. Či už preto, že ich dospelý syn, či dcéra ich odmieta, nenájde si na ne čas, nepodá im ten posledný pohár vody. Niekde sa stala chyba, možno vo výchove, v ktorej chýbali prejavy lásky a láskavosti, možno si v ich rodine chýbal práve Ty, ktovie….. Ale vo svete plačú aj ženy, ktoré sa vyvarovali chýb vo výchove. Jednoducho povedané – radšej nevychovávali vôbec. Zriekli sa zodpovednosti za počatý život, zbavili sa tejto ťarchy a teraz plačú…… Nad premárneným životom, nad prázdnom, ktoré cítia vo svojom vnútri, nad vinou, ktorá ťaží ich prebudené svedomie. Pane, prosíme ťa za ne, odpusť im ich vinu, zmiluj sa nad nimi a pomôž im nájsť pokoj, ktorý svojim hriechom stratili. A prosíme aj za ich deti. Pre svoje veľké milosrdenstvo, prijmi ich duše do neba.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

9. zastavenie – Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

A síl je stále menej a menej. Už tretí raz padáš do prachu zeme. A kati okolo Teba sú nemilosrdní, musíš vstať a kráčať v ústrety smrti ďalej. Možno to už chceš mať za sebou. Cítiš, že Tvoj život dosahuje svoj cieľ – poslúchal si svojho Otca, si mu poslušný aj teraz. Dokonáš dielo vykúpenia, kvôli ktorému si prišiel na svet. Každý človek prichádza na svet s nejakou úlohou, poslaním, Boh Otec vie, kde, kedy a komu bude raz ten malý človiečik potrebný, komu prinesie nádej, radosť, či konkrétnu pomoc. V človeku je silne zakorenená túžba po živote, pokým ju niekto alebo niečo neotupí. Táto túžba žiť a hýbať sa je viditeľná aj v prenatálnom veku – v období pred narodením. Doktor Liley, ktorý uskutočnil prvú transfúziu krvi plodu v maternici, opisuje jedinca v maternici nasledovne: „Vieme, že sa ľahko pohybuje s rozkošným pôvabom vo svojom svete… a že pohodlie plodu určuje jeho polohu. Je citlivý na bolesť, chlad, zvuk a svetlo. Pije svoju amniotickú tekutinu – viac ak je umelo osladená a menej, ak má nepríjemnú príchuť. Čká sa mu a cumle si palec. Bdie a spí. Nudí sa pri opakujúcich sa signáloch ale môže sa naučiť spozornieť pri prvom odlišnom signály.“ Pane, pre Tvoj tretí pád Ťa prosíme, daj všetkým lekárom na svete poznanie, silu a odvahu chrániť každý počatý život.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

10. zastavenie – Pána Ježiša zvliekajú zo šiat

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali Jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Pane, strhli z Teba šaty. Okrem bolesti, ktorú Ti tým spôsobili, chceli Ťa pripraviť aj o česť. Počaté dieťa ešte nevie, čo je to česť. A nevie ani, čo sú šaty. Bude mať tú možnosť raz to zistiť? Dostane šancu vyskúšať nové topánky v najbližšej kaluži, vyliať na čisté šaty tanier plný polievky? Alebo jeho poriadkumilovní rodičia nedovolia, aby mu niekto „znepríjemnil život“, vniesol zmenu do ich presne naplánovaného života? Počaté deti, na ktoré sa nik neteší, nemajú nič, len vlastnú kožu. Pane, prosíme Ťa, daj im pocit, že nie sú nahé, ale že sú zaodeté Tvojou láskou.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

11. zastavenie – Pána Ježiša pribíjajú na kríž

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

„Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia“. Odkedy ľudia žijú a modlia sa, nevzniesla sa k nebesiam ani jedna vznešenejšia modlitba od tejto. Je to modlitba už nie človeka, ale Boha k Bohu. Odpusť im, lebo nevedia… Nevedomosť ľudí je veľká. Ježiš nás učil to, čo máme vedieť. Skutočne vieme, čo je správne, či skôr – chceme to vedieť? Alebo máme strach prijať pravdu úplne, pretože si vyžaduje od nás isté obete a tak si ju radšej prispôsobíme? To, čo sa počne v živote matky, v prvých dňoch nie je človek, len zhluk buniek. Keby sme totiž pripustili, že to je človek, interrupciu by sme museli premenovať na vraždu. A to nám nevyhovuje. A zlo nám zaslepilo oči. A my nepátrame po skutočnej pravde, po tom, ako to vidí Boh… Pane, Tvoje ruky a nohy boli nemilosrdne prebodnuté klincami. Dieťaťu pri umelom potrate ruky a nohy postupne odstraňujú umelé nástroje. Dieťa sa najprv zúfalo bráni, snaží sa uniknúť pred smrtiacim náradím, ale napokon mu predsa len neujde…

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

12. zastavenie – Pán Ježiš umiera na kríži

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol. Ten hlasný výkrik, taký mocný, že vyslobodil dušu z tela, rozľahol sa v temnotách a stratil sa v nekonečnom priestore. Pri tom výkriku, ako rozpráva Matúš, „chrámová opona sa roztrhla na dvoje odvrchu až naspodku, zem sa triasla, skaly sa pukali, hroby sa otvárali a veľa svätých vstalo a ukázalo sa mnohým.“ Ale srdcia divákov boli oveľa tvrdšie ako skaly: títo mŕtvi, ktorí ešte na pohľad boli živí, nevstali z mŕtvych pri tomto poslednom vyzvaní. Už takmer 2OOO rokov prešlo od toho dňa, keď bolo počuť jej zvolanie, ale ľudia k nemu zostávajú hluchí doteraz. Ako potom môžu počuť nemý výkrik? Výkrik utýraného umierajúceho dieťaťa v živote matky. Tu zomierajú nevinní! Pane, spomeň si aj na nich vo svojom kráľovstve.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

13. zastavenie – Pána Ježiša skladajú z kríža

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Mŕtveho Ježiša skladajú do náručia matky. Spočíva v lone, z ktorého sa narodil. Žena, ktorá sa rozhodla priniesť aj svoje štvrté dieťa na svet napriek manželovmu nesúhlasu hovorí: „Dnes toto moje dieťa má už 5 mesiacov. Zabáva celú rodinu. Prinieslo nám šťastie, pokoj nevzalo. Manžel pred tým nikdy nechodil tak skoro zo svojho úradu, aby objal svoje dieťa. Deti utekajú zo školy hneď po zazvonení ozlomkrky domov – pomaznať sa s malou. Ťažko vyjadriť slovami tú radosť, že my máme doma každučký deň sviatok. Telíčko nášho dieťatka je ako Ježiškove. Ústočká špeciálne vykrojené, pusinka nastavená na permanentný úsmev. Úsmev, ktorý podtína kolená. V jej očkách sa trblieta nebo. Sršia z nich iskry radosti a pokoja. Ale do môjho srdca vnikajú ako meč – meč bolesti pri pomyslení, že to dieťa bolo odsúdené na smrť. Ale Boh mi poslal anjela, ktorý si kľakol a prosil. Prosíkal, aby som nezabila…“ Pane, koľko matiek sa rozhodlo pre smrť svojich detí?

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

14. zastavenie – Pána Ježiša pochovávajú

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Jozef z Arimatey, ktorý bol tajným Ježišovým učeníkom prosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi 100 libier zmesi myrhy s aloou… Vzal Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam uložili Ježiša. Pane, Teba uložili do hrobu a pochovali. Pre usmrtené nenarodené deti je hrobom odpadkový kôš. V ňom budú čakať na súdny deň. Pane, pre Tvoje bolestné umučenie Ťa prosíme za tieto deti a ich rodičov – vrahov, zmiluj sa nad nimi.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

Záverečná modlitba

Pane Ježišu, pri spomienke na Tvoje utrpenie sme si pripomenuli aj utrpenie mnohých nenarodených detí. Vrúcne k Tebe voláme ochraňuj počaté deti, odvráť od nich nebezpečenstvo zabitia zo strany ich vlastných rodičov. Prosíme Ťa zvlášť za matky týchto detí, daj im svoju milosť a odvahu donosiť deti k ich zrodeniu. Skrze orodovanie našej nebeskej matky Panny Márie a Jozefa, Tvojho pestúna, obmäkči srdcia rodičov, ktorí sa rozhodli odstrániť svoje deti. A tiež Ťa prosíme, nech sa preliata krv a túžba nenarodených detí stane pre ne svätým krstom, ktorý im otvorí bránu do Tvojho nebeského kráľovstva.
R. Amen.

Modlitba na úmysel Svätého Otca

Otče náš... Zdravás, Mária...Sláva Otcu..
Pane Ježišu Kriste vypočuj Svätého Otca pápeža Františka, svojho námestníka aby dosiahol všetko, o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
R. Amen.