Krížová cesta IV.

Úvodná modlitba

Milostivý Spasiteľ, Pane Ježišu Kriste, s poníženým srdcom sa ti klaniam(e) ako svojmu Pánovi a Bohu. Ľutujem(e) svoje hriechy, lebo som(sme) nimi urazil(i) tvoju dobrotu. Chcem(e) teraz vykonať pobožnosť krížovej cesty. Nech je vynahradením za moje(naše) hriechy a nech podľa tvojej vôle pomôže dušiam v očistci. Pane Ježišu, milostivo vypočuj moje(naše) prosby. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
R. Amen.

1. zastavenie – Pán Ježiš je odsúdený na smrť

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Postavili sme nádherné súdne paláce. Rozmnožili sme Tvoj zákon – Desatoro, na neprehľadné množstvo zákonov a predpisov. A ustanovili sme štáb platených sudcov. A my ostatní, sme všetci neplatení sudcovia, menovaní na toto miesto vlastnou pýchou. Súdime na ulici, v časopisoch, domácnostiach a prinajmenšom aspoň v srdci. Všetci sme sudcami. Všetci sme obžalovaní a všetci hrešíme. Na čo je toľko sudcov? Či bieda nevolá viac k pomoci ako po odsúdení? Či nieje krajšie byť lekárom ako sudcom? Za sudcom je už kat! Čo na to povieš Ty, Ježišu, Sudca súdený, Nevinnosť trestaná? Prečo sa nebrániš? Prečo mlčíš? Mlčíš ako vtedy, keď ti priviedli hriešnicu na ukameňovanie – „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí kameňom…“Nič viac. Potom si sa sklonil a písal. A za chvíľu už nebolo sudcov a nebolo kameňovania. Len veľké odpustenie. Keď sa pozriem na druhých, ľahko nájdem niečo na odsúdenie. Ale keď sa pozriem na Teba a na seba, čo iného mi ostáva než mlčať, pustiť kameň, to slovo a myšlienku odsúdenia. Koho mienim súdiť skôr ako seba? Odchádzam z tohoto zastavenia zahanbený ako tí, ktorí chceli súdiť, – a vďačný za to veľké slovo milosrdenstva: „Choď, a už viac nehreš!“ Odpusť mi, Pane, a odpusťte mi i vy, bratia a sestry, že som hľadal smietku vo vašom oku a zabudol na brvno vo svojom.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

2. zastavenie – Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

K čomu sa vzťahujú Tvoje ruky – Tvoje chvejúce sa ruky? Ku krížu! V raji dve ruky, celkom ešte šťastné, siahli po zakázanom ovocí a utrhli nešťastie bolesť a smrť. I ja, a milióny iných – vzťahujú svoje srdce, oči, ruky po zakázanom ovocí, po pôžitku a vnucujú si pritom myšlienku, že nebudú sklamaní. Budú! Ó, šťastné sklamanie, potrebné pre moju spásu. Najľahšie sa ľudia pobijú pre pôžitok. Pôžitok rozdeľuje, obeť spája. Trocha váham a ruky sa mi chvejú, keď ich mám s Tvojimi obrátiť k povinnosti a obeti. Bojím sa smrti, alebo dozretia na tomto strome, na tomto kríži, ktorý sa nazýva povinnosť. Je taký každodenný, všedný, zbavený predstavy hrdinstva a mučeníctva. A predsa práve na ňom má kvitnúť, dozrievať, sladnúť každé srdce. Bojím sa obeti. Je taká cudzia dnešnému zmýšľaniu. A možno by stačilo len jedenkrát odvážne ochutnať, prísť na chuť obeti za druhého. Asi by ma už nikdy nedokázal nasýtiť pôžitok plný egoizmu a sklamania. Stojím na križovatke medzi zakázaným a povinnosťou, medzi pôžitkom a obetou. Volím s Tebou, s Tebou vzťahujem srdce, oči a ruky ku krížu. Nech to nieje gesto trpkej rezignácie, nech to niesu ruky porazeného, ale ruky víťazné, prijímajúce, objímajúce, i keď sa trocha chvejú.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

3. zastavenie – Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Ako prišlo k tomu pádu? Bolo bremeno príliš ťažké? Alebo boli sily príliš vyčerpané? Bolo to nejaké zlomyseľné podvrtnutie? Výsledok je rovnaký: poníženie a bolestné zranenia. Tak začala krížová cesta ľudstva – prvým pádom našich prarodičov. I moja krížová cesta, preplnená pádmi, začína rovnako: Trocha som podcenil bremeno, trocha som precenil sily, stúpil som tam, kam som nemal, niekto ma podrazil. Vždy rovnaký výsledok: poníženie a bolestné zranenie. Bojím sa pádu. Najviac prvého pádu, pretože je prísľubom porážky. Najväčšia zrada je zrada prvej lásky, pretože v nej sú utajené všetky ostatné. A keby sme mali padnúť, keby to bol aspoň pád na kolená, do tejto polohy, v ktorej človek dosahuje pred Bohom svoju najväčšiu výšku. Mohol by som povedať pokorne: šťastný pád, ktorý ma privádza k Tebe! Bojím sa ešte viac než pádu pomalého zostupu, bolestného svahu, ktorému chýba práve ten prvok prekvapenia, poníženia, bolesti. Ochráň ma, Pane, pred nepozorovateľnou degeneráciou z nepozornosti. Pád na kolená ma možno zachráni pred pádom do hriechu. Zranený Ježišu, v tomto páde na kolená, hodnom kresťana, Ťa prosím o strach. O veľký strach pred zradou. O strach pred bezbolestným nepozorovaným klesaním. Učíš ma, aby som svoju ruku, i keď zranenú, podal všetkým, ktorým hrozí pád. Aby som sa sklonil nad všetkými, ktorí padli na ceste, nalial olej a víno do rán a pomohol vstať.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

4. zastavenie – Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Kde sú apoštoli? Pohltila ich včerajšia noc? Kde sú tí uzdravení, zázračne nasýtení, oddaní poslucháči? Nevedia, čo sa s Ním deje? Kde sú tí, ktorí ho pred štyrmi dňami vítali ako kráľa? Zostali len žoldnieri a kati. A zostala len Matka. Čaká na tejto križovatke. Tí, ktorí skutočne milujú, vedia si nájsť pravé miesto a čas. Nebola pri zázračnom premenení na hore Tábor, nebola pri triumfe na Kvetnú nedeľu. Ale je na krížovej ceste! Pravdepodobne sa toto stretnutie odohralo bez slova. Tam, kde je tak dokonalá jednota sŕdc a myslí, odpadá nutnosť slova. Stačí prítomnosť. Som tu s Tebou. Od tejto chvíle už nesú kríž dvaja. Ona a On. Je to ľahšie, alebo ťažšie? Prečo s Ježišom najnevinnejším je strhávaná na túto krížovu cestu i jeho nevinná Matka? Protiví sa to našej logike: utrpenie je trest. Kde je trest, tam bola i vina. Je vidieť, že túto logiku školil viac strach, ako láska. Toto utrpenie nieje strachom, toto utrpenie je vykupiteľské. Nieje vnútenou príčinnou súvislosťou medzi hriechom a trestom, ale je prijaté dobrovoľne. Najskôr povedala Matka: fiat, staň sa všetko, čo súvisí s materstvom a narodením Spasiteľa. A potom povedal On: fiat, staň sa všetko, čo je spojené s vykúpením i s krížovou cestou i s Matkou na nej. Fiat z Nazareta má svoju ozvenu vo fiat z Getsemany. Medzi vaše dve veľké bolesti, Ježiš a Mária, vkladám svoje malicherné trápenia, v nádeji, že prijaté dobrovoľne ma posvätia. Nemám odvahu povedať: chcem trpieť nevinný. Radšej sa pokorne modlím: Daj, aby ma utrpenie vrátilo k nevinnosti- aspoň kajúcej.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

5. zastavenie – Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Človek sa vracia domov z vinice. Nevie, koho to vedú na popravu. Nepatrí ani k jeho nepriateľom, ani k jeho prívržencom. Je len pozorovateľ nestranný, náhodný nezaujatý divák. Tu ho chytia a násilím ho donútia zohnúť sa pod ten cudzí kríž. Vzpiera sa. Nerobí to ochotne. Ale oko má predsa dobré. Na tom krátkom úseku ku Kalvárii si stačí odsúdenca stačí prezrieť: Toto nieje zločinec. A uveril! Cesta z vinice skrížila cestu krížovú, splynula s ňou a stala sa cestou spásy. Pane, som tvoj neochotný Šimon z Cyrény. Nejeden dobrý skutok, nejednu službu som si nechal vynútiť. Nie raz ma k nemu donútili rodičia, cudzí ľudia, okolnosti, tradície, strach. A ty si to neodmietol, v nádeji, že sa raz otvoria moje oči. Je mi to ľúto, že tak neskoro vidím, aká česť sa mi dostáva: nie musieť, ale môcť Ti slúžiť, tak Ti teraz ponúkam už nie len rameno, ale konečne i svoje srdce. Keby som mal oči a srdce plné Teba, ľahšie by som Ťa poznal v každom trpiacom. Moja občianska cesta by nekrižovala tak nezúčastnene, pozorovateľsky, neutrálne krížové cesty mojich trpiacich bratov a sestier. Veď v kom inom Ty dnes nesieš kríž, ako v každom trpiacom človeku.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

6. zastavenie – Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník

7. zastavenie – Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Toto miesto už bolo raz zranené, toto miesto už raz bolelo. Preto, keď je znova zranené, bolí viac a viac krváca. Taký je osud opakovaného druhého pádu. Viac bolí a viac krváca. Po prvom páde akoby človek ostal trocha naklonený, mal bližšie k zemi. Je to tajomstvo ľudského srdca, že sa pohoršujúco vracia k svojej zrade…Vždy ľahšie padá, viac sa zraňuje, ťažšie vstáva. Ľudská slabosť medzi opakovacími znamienkami. Vernosť je len jedna jediná, zrada sa opakuje, pádov je mnoho. Na čom som sa to vlastne potkol? Na vlastnej slabosti, zábudlivosti, na vlastnej nepozornosti. Láska má rovnaké miesto, rovnaké okolnosti, ktoré som už raz označil svojim pádom. A pretože sa znova falošne presviedčam, že moja zlomená odvaha nezhorí v ohni, musíš ma nechať popáliť sa, zraniť. Môj Ježišu, zranený druhý krát pod krížom, neúnavný v odpúšťaní, prenasleduj moju nerozumnosť, nedopraj mi odpočinku na bludných cestách. Nech ma každý nový pád bolí viac a viac. Nech mi to poranenie pri páde uzavrie vždy nejakú chybnú cestu, aby mi nakoniec zostala len jedna jediná cesta: k Tebe! Opakuje sa pád. Opakuje sa odpustenie. Prečo sa neopakuje dosť vrúcne i láska? Ty vieš?. Duch je ochotný, ale telo je slabé. Je to jen toto?

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

8. zastavenie – Pán Ježiš napomína plačúce ženy

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Dav býva obyčajne bezcitný. Ale rovnako v každom sa obyčajne nájde nejaká ustrašená tlejúca iskrička, ktorá sa bráni vyhasnutiu. Tu je! Pár žien zo zástupu, ktoré plačú nad Ježišom, možno ani netušia, prečo ho majú ukrižovať. Ale vedia dobre, že je to niečí syn a každá z nich sa stáva na chvíľočku jeho matkou, ktorá ide za ním… To sú slzy matiek. „Neplačte nado mnou, ale samy nad sebou a nad svojimi deťmi!“ Odmietaš tieto slzy, Pane, neprijímaš ich? Nie, neodmietaš. Prijímaš. Ale neprivlastňuješ si ich. Sú povolané splniť iné poslanie. Ako učiteľ obraciaš tieto vzácne pramienky iným smerom. Majú zasiahnuť a obmyť koreň, z ktorého vychádza táto krížová cesta a všetky ostatné krížové cesty. Hriech. Hriech, ktorý rozbúril dejiny až do apokalyptických rozmerov, tak že raz bude potrebné vyzývať hory: padnite na nás, a vrchy: prikryte nás. Lebo, keď sa toto deje zo zeleným stromom, čo sa bude diať zo suchým? Ty, Pane, dávaš krv. Odo mňa ju nežiadaš. Ja dávam len slzy. Kajúce slzy nad hriechmi. Svojimi i cudzími hriechmi. I keď niesu vidieť v očiach, rodia sa ako vzácna rosa v srdci. Spojené s tvojou presvätou krvou nech oživí vo mne to, čo je suché, hodné ohňa. Ty si kmeň viniča. Ja som ratolesť. Tieto slzy sú znakom, že ratolesť ešte žije.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

9. zastavenie – Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Kalvária sa blíži. Kríž je vždy ťažší. Síl je stále menej. A predsa tento tretí, najbolestnejší pád. Je vôbec ešte možné povstať a doniesť to bremeno až tam na vrch? Kto vystihne, Ježišu, ľudskú náklonnosť padať a tvoju náklonnosť odpúšťať? Padlým anjelom si nedal možnosť napraviť svoju zradu. Tá bola neodvolateľná. Judáš zradil len raz. A len svojim zúfalstvom si uzavrel cestu k odpusteniu. Len Peter, Peter zapiera trikrát, ako Ty trikrát padáš, a trikrát s bázňou vyznáva svoju lásku a nakoniec ju dosvedčí umučením, tak ako Ty, na kríži. Keby som vo svojej biede vedel padnúť len trikrát! Ale keď žiadaš, aby ľudia ľuďom odpustili sedemdesiatsedemkrát, kde sú hranice tvojho odpustenia? Pane, daj mi uveriť, že s Tebou je možné každé bremeno ešte zdvihnúť a doniesť až do konca. Pane, daj, aby mojich povstaní bolo toľko, koľko bude mojich pádov, aby som nepovstal o jedenkrát menej, než som padol! A keď už budem naklonený, nech som naklonený k Tebe a môj posledný pád nech je pádom do tvojho náručia.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

10. zastavenie – Pána Ježiša zvliekajú zo šiat

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Čo je možno ešte pridať k tomu, čo bolo doposiaľ? Čo môže ešte stratiť ten, ktorý stratil všetko a nemal po celý život kam zložiť hlavu? Posledný hmotný majetok, odev. A ten ani zďaleka nieje len hmotným majetkom. Súvisí trocha užšie s človekom, chráni jeho dôstojnosť, keď je odsúdený na smrť. Aký zmysel má toto potupenie? Nešlo tu len o zisk. Odev po človeku odsúdenom na smrť je veľmi málo vábivá korisť i pre kata. Medzi každým zlomkom tvojho utrpenia a zlomkom mojej biedy je akási tajomná súvislosť. Čo odpykávaš v tomto svojom potupení? Nieje ťažké si to domyslieť. Nieje každé verejné obnažovanie sa človeka – okrem nevinných a mŕtvych- akýmsi dobrovoľným ponižovaním? Odev a obliekanie nepatrí len k estetickej a hygienickej stránke človeka, ale vytvára i jeho mravnú podobu. Aspoň u toho, kto sa neobzerá k svojmu živočíšnemu pôvodu, aby ospravedlňoval svoje živočíšne pudy, ale pozerá sa dopredu, k výške Božích synov a dcér, aby posilnil povolanie svojho tela stať sa Božím chrámom. Odev, ktorého si zbavený a ktorý utkala s takou láskou tvoja Matka, mi pripomína iný šat. Šat, ktorý mi s takou láskou dala iná matka, Cirkev, na cestu pri krste: „Prijmi toto biele rúcho a prines ho nepoškvrnené do života večného!“ Nech mi prirastie môj odev k srdcu i k duši. Nech pocítim trocha trpkosti v každom svojom nápoji a pokrme, aby som našiel vo všetkom správnu mieru a nepodľahol tomu pohľadu nazad ku svojmu živočíšnemu pôvodu.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

11. zastavenie – Pána Ježiša pribíjajú na kríž

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Kalvária. Tri kríže. Tri jamy. Pripravili sme ti zlé lôžko: tvrdý kmeň stromu. Nepríjemnú podušku sme Ti podložili pod hlavu: tŕňovú korunu. Nieje už kam ísť. Nohy sú pribité. Náručie rozopäté do najväčšieho uhla, na večné objatie, lebo je nás mnoho, ktorí budeme hľadať útočište v tomto objatí. Ruky sú pribité, aby sa už nemohli nikdy, nikdy zavrieť. Toto je miera, ktorou sa meria láska: kríž, šírka, hĺbka, výška, všetci ľudia, všetky priepasti, všetky výšky. Aký text to píšeš do tejto bolestnej osnovy? „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia!“ Teda Ty si nie len hlásal, že je potrebné milovať nepriateľov. Ty uzavieraš svoju lekciu týmto krvavým svedectvom. Ale mám i ja právo utiekať sa k tejto modlitbe? Skutočne neviem, čo robím, keď hreším? Alebo to len tvoja dobrota hľadá za každú cenu pre mňa ospravedlnenie v hlbinách nevedomosti? Možno skutočne neviem, neuvedomujem si, čo konám, keď hreším. I keď sa bojím, predsa by som radšej našiel ospravedlnenie v uvedomelej láske, než v neuvedomelej zlobe. Pomôžeš mi?

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

12. zastavenie – Pán Ježiš umiera na kríži

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Kristus vystúpil na katedru, na oltár. Zástup sa roztriedil, ustálil, vykryštalizoval. Stredobodom je On. Najbližšia je nevinnosť a kajúcnosť. Potom žoldnieri, nenávisť, zvedavosť, ľahostajnosť, nevedomosť. Viem dobre, kam patrím ja, kde je moje miesto. Ale čo si mám teraz vybrať a odniesť z tejto prebohatej, sústredenej trojhodinovej lekcie na kríži? Nieje pre mňa iného stredobodu okrem kríža, priesečníka mojich večných a časných záujmov? Alebo si nepovedal: Až budem povýšený, všetkých pritiahnem k sebe? Nech teda táto príťažlivosť prekoná všetky ostatné. A nech všetkých, ku ktorým som priťahovaný, nájdem v Tebe. Nieje možné myslieť na niečo iné, keď Kristus umiera. Vlastne je to možné, bohužiaľ. Ale nemalo by to byť. Pri každej sv. omši sa obetuje, umiera a ja dokážem pritom byt roztržitý a ľahostajný. A to ma presúva zo stredu, z tej skupiny verných, medzi ľahostajných, ktorí odchádzajú nedotknutí a s prázdnym srdcom. Pohanský stotník, drsný vojak, vyznáva: Skutočne, toto bol Boží Syn! On vedel. Ja viem. Tu sa síce slnko nezatmieva, zem sa netrasie, skaly nepukajú, hroby sa neotvárajú. Ale Pán umiera. Možno si uvedomím až potom: toto bola obeť, Kalvárie. Prečo tento nešťastný minulý čas? Prečo to oneskorené, ľútostivé vyznanie, až keď sme niečo zmeškali, stratili? Nie: to bola pravda, ale: to je obeť Pána. I ja som tu, v strede dušou i srdcom. Nie divák, ale účastník, spoluobetujúci. Prinášam Ti svoju nestálu myseľ a vôľu. Tu spustím kotvy!

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

13. zastavenie – Pána Ježiša skladajú z kríža

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Ježiš už netrpí. Ale krížová cesta ešte nekončí. Tá úloha dokončiť, doplniť Kristovo utrpenie, pripadá jeho Matke. Ona začínala, ona dokončuje. Najtrpkejším údelom pre smrteľníkov je prežiť svojich drahých. Bolestná – sklonená nad svojim sladkým bremenom, mlčky, ako vždy – pozerá sa na tento nedokončený súčet, cenu za naše vykúpenie. Pred časom akási neznáma žena zo zástupu volala: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré ťa kojili.“ Dokázala by teraz pred ňou opakovať svoje blahorečenie? Z ktorejkoľvek strany sa blížim ku Kristovi, nech je to od Betlehema – Magnificat, nech od Nazareta – práca, nech od Kalvárie – utrpenie, vždy stretávam Máriu. Nie ako prekážku, ale ako bránu. A som rád, že k Božskému Srdcu Ježišovmu sa ide cez predsieň, cez ľudské srdce Panny Márie. A v tejto predsieni sa rozhoduje o osude našich prosieb. Veď, kto má väčší, silnejší argument v rukách než táto Sedembolestná. Päť rán Kristových a svojich sedem mečov a nevyslovené slová ženy zo Starého zákona pred Dávidom: Keď už som toto stratila, nech nezahynú aspoň tí druhí, ktorých som dostala pod jeho ochranu pod krížom! Pri tomto zastavení sa učím dôvere, z ktorej sa zrodila neuveriteľne odvážna modlitba: Rozpomeň sa, najláskavejšia Panna Mária, že nikdy nebolo počuť, že by si niekoho bola opustila…

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

14. zastavenie – Pána Ježiša pochovávajú

V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Okrem hriechu všetko prijal Pán Ježiš z nášho života. Všetky varianty slávne i neslávne, vrátane jasličiek a hrobu. Vždy verný svojmu štýlu: V cudzom sa narodil, v cudzom je pochovaný. Ježišovo telo odpočíva v novom hrobe, vytesanom z kameňa, v ktorom ešte nikto neodpočíval. Ako zrnko v brázde, ktoré má zajtra vyrásť. Myslím pritom na tvoje najsvätejšie telo, živé, ktoré prijímam pri sv. prijímaní. Ale nechcem svoje srdce prirovnať k hrobu, zvlášť nie tomu farizejskému, zvonka obielenému a vo vnútri plnému nečistoty. Jedine v tom, že je nové, čisté a že v ňom nieje nikto okrem Teba. Zriekam sa tvrdosti kameňa. A ponúkam Ti svoje srdce ako čerstvú brázdu, všetku živnú pôdu mojich vlastností, aby si vyrástol a žil a bolo Ťa cítiť zo všetkých mojich myšlienok, slov a skutkov. Myslím pritom na vlastný hrob. Neviem, kde ma čaká a kedy, ale viem, že dnes som k nemu bližšie ako včera. Ako vykonám tento najdôležitejší čin svojho života, ako zahrám tento neopakovateľný jedinečný akt svojho života, keď sa v ňom necvičím a keď sa naň nepripravujem? Dobrý život je najlepšou prípravou na dobrú smrť. A tvoje najsvätejšie telo a krv, ktoré prijímam, sú zárukou môjho vzkriesenia. Kto je moje telo a pije moju krv, bude žiť naveky.

V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.

Záverečná modlitba

Milostivý a milosrdný Ježišu Kriste! Tvoje nekonečnej velebnosti obetujem(e) túto pobožnosť krížovej cesty. Chcem(e) sa ňou poďakovať za tvoje nevýslovné bolesti a potupnú smrť, chcem(e) si vyprosiť odpustenie hriechov a zaslúžených trestov i pomoc pre duše v očistci.

Ježišu, náš Spasiteľ a Vykupiteľ, nedopusť, žeby tvoja svätá krv bola za mňa(nás) vyliata zbytočne a žeby cena tvojej smrti bola pre mňa(nás) stratená. Ty ma(nás) spravuj na zemi, silou svojho umučenia vzkries ma(nás) k novému životu a voveď do večného života, kde ťa chcem chváliť a velebiť na veky vekov.
R. Amen.

Modlitba na úmysel Svätého Otca

Otče náš... Zdravás, Mária...Sláva Otcu..
Pane Ježišu Kriste vypočuj Svätého Otca pápeža Františka, svojho námestníka aby dosiahol všetko, o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
R. Amen.